Pracovná zdravotná služba

Mar 4, 2015 Off Comments in Nezaradené by
Pracovná zdravotná služba
Od 1.augusta 2014 nadobudla účinnosť novela zákona 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Za najdôležitejšiu zmenu tejto novely sa pokladá povinnosť zamestnávateľov zriadiť pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov zaradených do prvej a druhej kategórie najneskôr do 31. decembra 2014, kedy končí prechodné obdobie.
Kto má povinnosť zriadiť pracovnú zdravotnú službu ?
Povinnosť zriadiť pracovnú zdravotnú službu sa vzťahuje na všetkých zamestnávateľov, to znamená ako na právnické osoby, tak i na fyzické osoby  – podnikateľov.  Výnimku má len fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, v tomto prípade je zabezpečenie primeraného zdravotného dohľadu s ohľadom na špecifické riziká pri práci prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby na báze dobrovoľnosti.
Akým spôsobom zamestnávateľ zabezpečuje pracovnú zdravotnú službu ?
Zamestnávateľ môže zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu pre svojich zamestnancov zaradených do prvej a druhej kategórie prostredníctvom vlastných zamestnancov, a to s lekármi so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, pracovné lekárstvo, preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, služby zdravia pri práci, alebo v špecializačnom odbore verejné zdravotníctvo, verejnými zdravotníkmi, bezpečnostnými technikmi, či autorizovanými bezpečnostnými technikmi.
V prípade, ak zamestnávateľ nemá k dispozícií vlastných zamestnancov na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby, je zamestnávateľ povinný zmluvne zabezpečiť vykonávanie požadovanej činnosti pracovnej zdravotnej služby dodávateľským spôsobom.
Akú činnosť vykonáva pracovná zdravotná služba ?
Hlavnou činnosťou pracovnej zdravotnej služby je poskytovať zamestnávateľovi odborné a poradenské služby v oblasti ochrany a podpory zdravia pri práci výkonom zdravotného dohľadu nad pracovnými podmienkami.  Počas výkonu zdravotného dohľadu nad pracovnými podmienkami dochádza k hodnoteniu pracovného prostredia a zdravotných rizík, ktoré sú spojené s výkonom pracovnej činnosti. Výsledkom zdravotného dohľadu nad pracovnými podmienkami je návrh zaradenia jednotlivých prác do kategórie z hľadiska zdravotných rizík. Hodnotenie zdravotného rizika sa uskutočňuje raz za rok a pri a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík.
V súčasnosti zatrieďujeme prácu   do štyroch kategórií podľa zdravotných rizík, ktoré sú ovplyvňované úrovňou a charakterom faktoru práce a pracovného prostredia. Za rizikovú prácu sa považuje práca zaradená do 3. a 4. kategórie.  Zamestnávateľ za pomoci pracovnej zdravotnej služby dokáže správne zakategorizovať prácu podľa zdravotných rizík. Táto kategorizácia je veľmi dôležitá, nakoľko od nej sa odvíjajú aj podmienky zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby. V prípade, ak zamestnanci vykonávajú rizikové práce, musí byť zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami zabezpečený tímom pracovnej zdravotnej služby. Minimálny tím pracovnej zdravotnej služby tvoria lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, alebo klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, alebo preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, alebo špecializačnom odbore služby zdravia pri práci a verejný zdravotník.
Kto rozhoduje o zaradení práce do tretej a štvrtej kategórie ?
O zaradení práce do tretej a štvrtej kategórie, alebo o vyradení práce z tretej a štvrtej kategórie rozhoduje príslušný orgán verejného zdravotníctva na základe obdržaného návrhu od zamestnávateľa, ktorý je ho povinný podať na základe výsledkov zdravotného dohľadu nad pracovnými podmienkami.
Čo je predmetom zdravotného dohľadu ?
Pracovná zdravotná služba pri vykonávaní zdravotného dohľadu najmä  :
  • hodnotí faktory práce a pracovného prostredia a spôsob vykonávania práce z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie zamestnancov. V tomto kroku sa pracovná zdravotná služba sústreďuje na škodlivé faktory pracovného prostredia a ich možné účinky na zdravie zamestnancov, ktorí dochádzajú do kontaktu so škodlivými faktormi. Medzi škodlivé faktory pracovného prostredia patrí napr. hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie, elektromagnetické žiarenie, chemické faktory, biologické faktory, tepelno – vlhkostná mikroklíma, karcinogénne a mutagénne faktory a pod.
  • zisťuje expozíciu zamestnancov faktorom práce a pracovného prostredia a ich možné kombinované účinky na zdravie. Tu sa hodnotí doba vystavenia škodlivého faktoru a dávka, ktorú organizmus prijme pri vystavení danému škodlivému faktoru.
  •  hodnotí zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci, a podieľa sa na vypracovaní posudku o riziku pre zamestnávateľa, navrhuje zamestnávateľovi opatrenia na zníženie, alebo odstránenie rizika,
  • podporuje prispôsobovanie práce a pracovných podmienok zamestnancom z hľadiska ochrany zdravia. V tomto kroku sa odporúčajú zamestnávateľovi opatrenia, prostredníctvom ktorých zamestnávateľ dokáže prispôsobiť prácu a pracovné  podmienky svojim zamestnancom tak, aby  sa znížilo riziko poškodenia pri plnení pracovných činností.
  • poskytuje primerané poradenstvo zamestnávateľovi a zamestnancom pri :
1. plánovaní a organizácii práce a odpočinku zamestnancov, vrátane usporiadania pracovísk a pracovných miest a spôsobu výkonu práce z hľadiska ochrany zdravia,
2. ochrane zdravia pred nepriaznivým vplyvom faktorov práce a pracovného prostredia, alebo technológií, ktoré sa používajú alebo plánujú používať,
3. ochrane a kladnom ovplyvňovaní zdravia, hygiene, fyziológii práce, psychológii práce a ergonómii. Pracovná zdravotná služba, by mala byť nápomocná zamestnávateľovi pri riešení daných problémov.
Ak naďalej váhate, či zabezpečíte pre svojich zamestnancov pracovnú zdravotnú službu, možno Vás presvedčí argument, že zabezpečením pracovnej zdravotnej služby sa vyhnete nemalým sankciám.  Za nezabezpečenie pracovnej zdravotnej služby hrozí zamestnávateľovi od príslušného orgánu verejného zdravotníctva pokuta vo výške od 150 do 20 000 eur.
Použitá literatúra :
Zákon NR SR č. 355/2007 Z. z. O ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

milo